Paralelní Polis

Umelci, hackeri, libertariáni, anarchokapitalisti a kryptoanarchisti.

2014_12_kink_matus_zemcik_01
Začiatkom júna som sa zavítal do Progresbaru (bratislavský hackerspace) na prednášku o nejakom pripravovanom projekte s názvom Paralelní Polis. Išlo o projekt hackerského a kryptoanarchistického centra v Prahe. Bol som značne ohúrený, ale bral som to s rezervou. Dnes je tento projekt realitou.

V septembri sa Polis otvoril verejnosti. Na Delnickej ulici vo štvrti Praha- Holešovice stojí impozantný načierno natretý barák s nápisom Paralelní Polis. V budove
sa nachádza Hackerspace, HUB, bitcoinová kaviareň a Institut kryptoanarchie.
Za realizáciou stoja ľudia z umeleckej skupiny Ztohoven a výrazné postavy
česko-slovenskej hackerskej scény. Filozofia Polisu sa viaže na kryptoanarchistické hnutie
z 90. rokov (najmä na kryptoanarchistický manifest) a na esej českého disidenta Václava Bendu s názvom „Paralelní Polis,“ ktorú napísal koncom 70. rokov v čase normalizácie. V eseji sa píše
o stratégiách pre vytváranie paralelnej ekonomiky a alternatívnych spoločností.
Od napísania eseje prešlo viac ako 30 rokov a Polis je na svete. Celé to môže dopadnúť rôzne, ale zrodenie Paraleního Polisu je zlomový moment, pozoruhodný nielen
v európskom kontexte.
2014_12_kink_matus_zemcik_02
O Paralelnom Polise som sa porozprával s Pavlom Luptákom. Pavol je zakladateľom Progressbaru, podnikateľom v oblasti IT bezpečnosti, členom skupiny Ztohoven, donorom a členom Parallel Polis Boardu a najmä veľkým propagátorom slobodnej spoločnosti.
Ako je možné, že Paralelní Polis je dnes realitou? Čo sa stalo, že v Prahe dnes stojí atraktívny stánok hackerov a kryptoanarchistov?
Je to dôsledok fúzie umelcov a hackerov ku ktorej došlo pri našom spoločnom projekte “Morální reforma“. Uvedomili sme si, že na istej úrovni vnímame svet a spoločnosť veľmi podobne. Dúfam, že spojenie hackerov a umelcov sa časom ukáže ako šťastné. Zatiaľ to tak vyzerá. V tom, čo robíme sa dokážeme navzájom výborne dopĺňať, sme si navzájom atraktívni a čo je najdôležitejšie, zdieľame spoločnú túžbu po slobode.
Po akej slobode?
Čo sa týka nášho “súznenia” s umelcami, tak ide v prvom rade o osobnú slobodu,
ale bitcoinová mánia, ktorou sme nainfikovali Paralelný Polis, ju rozširuje samozrejme aj na ekonomickú. S Romanom Týcom sme spravili zrejme prvú historickú bitcoin transakciu za jeho moderné umenie.
2014_12_kink_matus_zemcik_03
Ako si predstavuješ tú ekonomickú slobodu?
Vnímam ju ako čo najmenšie množstvo štátnych intervencii do biznisu a do podnikania vôbec. Ekonomická sloboda súvisí priamo s ekonomickou prosperitou.
Bude Praha dôležitým mestom nastávajúcich ekonomicko-politických revolúcií, alebo sa všetko dôležité bude diať v digitálnom svete?
Skôr nás čaká ekonomicko-politická evolúcia než revolúcia. Tí, ktorí sa jej prispôsobia, budú zvýhodňovaní oproti tým, ktorí budú žiť v doterajšom zastaranom systéme. Podobne ako sú súčasní ľudia, ktorí vedia používať Internet, zvýhodňovaní oproti staršej generácii. V budúcnosti budú ekonomicky zvýhodňovaní ľudia, ktorí vedia používať kryptomeny
a kryptomarkety. Praha je jedno z najliberálnejších miest v Európe s vysokou mierou osobnej slobody, skepsy voči akémukoľvek dogmatizmu, a tolerancie voči tomu, čo je trochu iné. Značnú mieru tolerancie a toho, čo je ešte akceptovateľné nadobudla česká spoločnosť aj vďaka projektom skupiny Ztohoven, ktorá stála za zrodom Paralelného Polisu. Myslím si, že napríklad na Slovensku je táto spoločenská tolerancia nižšia ako
v Čechách. Kryptoanarchia dokáže ovplyvňovať reálny svet najlepšie v takom prostredí, ktoré je slobodné a tolerantné. Praha tam patrí.
Čo by si poradil ľuďom, aby neboli na konci ekonomicko-politickej evolúcie?
Rozširovať svoje obzory o nové technológie ako sú napríklad kryptomeny a hľadať spôsoby ako sa oslobodiť od systému. Napríklad spoznať filozofiu a myšlienky libertarianizmu.
Aké subkultúry a hnutia sa pohybujú okolo Polisu?
Umelci, hackeri, libertariáni, anarchokapitalisti, kryptoanarchisti, coffee nazis (máme tam vynikajúcu kaviareň). Radi by sme zapojili akýchkoľvek nadšencov a ľudí, ktorých myšlienky sú nám blízke.
2014_12_kink_matus_zemcik_04
Čo by mohol Paralelní Polis dosiahnuť do roku 2020?
Páčilo by sa mi, keby sa podarilo realizovať pár zatiaľ utopistických projektov. Anonymné poštové schránky za bitcoiny či iné kryptomeny, 3D tlač pre všetkých ľudí. Územná nezávislosť s právami ako ambasáda cudzieho štátu umožňujúca ponúkať politicky prenasledovaným ľudom azyl. Vlastný mobilný operátor, ktorý by umožňoval bezpečné end-to-end šifrované hovory a tak ďalej.
Vieš si predstaviť, že by Paralelní Polis vznikol už pred desiatimi rokmi? Boli tu ľudia s takýmto pohľadom na svet a s takouto ambíciou?
Kryptoanarchistické hnutie alebo hnutie CyberPunks existuje vo svete od začiatku
90-tych rokov. Ale až teraz tu máme kryptomeny ako bitcoin, ktoré umožňujú virtuálny slobodný svet namapovať na reálnu ekonomiku a dostať ho medzi bežných ľudí.
Pred 10-timi rokmi, keď neexistovali kryptomeny, by asi podobné ambície boli o dosť ťažšie realizovateľné. Myslím si, že sme sa do toho pustili v tom najlepšom možnom čase.
Bývaš v Bratislave. Bude raz aj Bratislavský Polis?
Závisí to od veľkého množstva okolností. Neviem. Vylúčiť sa to nedá .
Ľudia si hackerov predstavujú vo veľmi zlom svetle. Môžeš nám tu odhaliť tento mýtus?
Hackeri majú bohužiaľ povesť kriminálnikov alebo tých, čo vystupujú výhradne
z digitálneho podsvetia. V skutočnosti sa hackerská kultúra vzťahuje na akékoľvek komunity ľudí, ktorí rozumejú technológiám (alebo nejakému oboru) a vedia ich využívať netradičným spôsobom –  tak, aby dostali to, čo potrebujú. Hackeri sú linuxoví vývojári, ako aj genetici v biolaboch snažiaci sa spraviť nejaký nový experiment.
text, foto: Matúš Zemčík
edit: Alžbeta Hájková
(y)

Subscribe to our newsletter!


 

Comments